Vladimir Iľjič Lenin prežil atentát, ktorý naňho spáchali 30. augusta 1918 v Moskve. Následky zranenia ho však sprevádzali až do konca života. Ženu podozrivú zo streľby, členku Strany socialistov-revolucionárov Fanny Kaplan, krátko po útoku popravili.
Výstrely pri moskovskej továrni
Lenin sa v bývalom Michelsonovom závode údajne rozprával o potrebe boja s československými legionármi. Keď po prejave opúšťal areál a smeroval k svojmu automobilu, zazneli najmenej dva výstrely.
Jedna guľka mu prešla krkom a len tesne minula hlavné krčné tepny. Oba projektily zostali v jeho tele. Lekári sa ich spočiatku obávali vybrať, pričom jednu z guliek odstránili až v roku 1922.
Kaplanová hovorila o zrade revolúcie
Na mieste útoku zadržali dvadsaťosemročnú Fanny Kaplan. Leninovi vyčítala, že zradil revolúciu. Nesúhlasila najmä s podpisom brestlitovského mieru s Nemeckom a Rakúsko-Uhorskom, ku ktorému došlo na jar 1918.
Dohoda znamenala, že boľševický štát sa vzdal rozsiahlych území vrátane Ukrajiny. Lenin toto rozhodnutie obhajoval taktickými dôvodmi. Podľa jeho predstavy bolo potrebné najskôr upevniť nový režim, hoci na menšom území, a až potom pokračovať v ďalších revolučných bojoch.
Zranenia si niesol ďalej
Atentát sa Leninovi stal osudným nie okamžite. Streľbu prežil, no projektily, ktoré zostali v tele, ukazujú na vážnosť jeho zranení. Jedného z nich sa lekári zbavili až po štyroch rokoch, zatiaľ čo druhý údajne v tele zostal.
Kaplan, ktorú po útoku zadržali, bola podľa podkladov krátko nato popravená. Dostupný materiál neuvádza ďalšie podrobnosti o priebehu vyšetrovania ani o samotnej poprave.
