Očakávané veľmi silné El Niño môže podľa vedcov vážne zasiahnuť jedinečnú faunu a flóru Galapág. Súostrovie v Tichom oceáne je vzdialené približne 1 000 kilometrov od pobrežia Ekvádoru a patrí k miestam s najvyššou koncentráciou druhov, ktoré sa inde na svete nevyskytujú.
Organizácia Meteorologická organizácia (WMO) uviedla, že epizóda El Niño sa v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobne ešte zintenzívni a môže dosiahnuť veľmi silnú úroveň. Pravdepodobnosť, že pretrvá do februára 2027, odhaduje na takmer 100 percent. Jej následky v podobe zmien teplôt a zrážok môžu podľa organizácie trvať až do roka 2027.
Teplejšia voda pripraví zvieratá o potravu
El Niño sa v rovníkovej časti Tichého oceánu spája s rastom teploty mora a intenzívnymi dažďami. Podľa poslednej prognózy amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) by teplota mora mohla byť približne o 2,2 stupňa Celzia vyššia než obvykle. Za veľmi silný sa tento jav považuje pri odchýlke najmenej dva stupne.
Vyššia teplota vody môže narušiť potravový reťazec. Planktón, riasy a menšie druhy rýb, ktorými sa živia väčšie morské živočíchy, môžu výrazne ubudnúť. Nedostatok potravy následne ohrozuje tučniaky galapágske, modronohé suly, víchrovníky, nelietavé kormorány, albatrosy aj uškatce.
Riziko sa týka aj koralových kolónií a lovu tuniakov. Ak zvieratá nenájdu dostatok potravy, ich kolónie sa môžu prestať rozmnožovať a jednotlivé jedince sa začnú rozptyľovať. Niektoré môžu počas hľadania potravy uhynúť.
Tučniaky už zažili prudký pokles populácie
Jedným z najsledovanejších druhov sú tučniaky galapágske, ktoré slúžia ako ukazovateľ vplyvu El Niño na miestnu faunu. Po silnom a ničivom priebehu tohto javu v roku 1998 ich podľa údajov Darwinovej nadácie prežilo iba 400 z pôvodných 1 300.
Ak sa aktuálna predpoveď naplní v očakávanej sile, populácia stavovcov na súostroví by sa podľa vedca Gustava Jiméneza mohla tento rok znížiť najmenej o pätinu. Ide o odhad viazaný na predpokladanú intenzitu klimatického javu, nie o už zaznamenaný pokles.
Ohrozené sú aj posledné lesy Scalesia
Silné dažde môžu poškodiť aj rastliny, ktoré tvoria základ miestnych ekosystémov. V ohrození sú posledné tri lesy Scalesia, ktorým dominujú obrovské stromovité rastliny príbuzné margarétam. Dorastajú do výšky približne 20 metrov.
Riziko sa týka aj kaktusov opuncií rastúcich pri morskom pobreží. Tieto rastliny sa vyskytujú iba na Galapágoch a poskytujú priestor ekosystémom hmyzu, vtákov a ďalších menších rastlín.
Výdatné zrážky môžu uľahčiť šírenie inváznych druhov, napríklad černíc, ktoré majú kratší reprodukčný cyklus. Ochrancovia prírody preto pripravili opatrenia na odstraňovanie inváznych rastlín, zber semien a zakladanie škôlok. Na programe sa podieľa ekvádorská vláda, nadácie aj mimovládne organizácie pôsobiace na súostroví.
Galapágy tvorí viac než 230 ostrovov, obývané sú iba štyri. Súostrovie bolo v roku 1978 zapísané do zoznamu prírodného dedičstva ľudstva. Jeho osobitné živočíšne a rastlinné druhy zároveň poskytli Charlesovi Darwinovi podklady pri rozvoji teórie evolúcie.
