V Rusku sa v piatok 18. septembra začalo hlasovanie do Štátnej dumy, dolnej komory parlamentu. Ide o prvé celoštátne parlamentné voľby od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.
Hlasovanie potrvá tri dni, do nedele 20. septembra. Hlavným volebným dňom bude nedeľa, keď sa volebné miestnosti zatvoria o 20.00 h stredoeurópskeho letného času.
Hlasovanie odštartovalo na Ďalekom východe
Prvé volebné miestnosti otvorili o 8.00 h miestneho času na Kamčatke a v autonómnom okruhu Čukotka. V odľahlých a ťažko dostupných oblastiach týchto regiónov zároveň prebiehalo predčasné hlasovanie.
Podľa ruských tlačových agentúr TASS a RIA Novosti odovzdalo svoj hlas v predčasnom hlasovaní približne 12-tisíc ľudí na Kamčatke a okolo 5-tisíc voličov v Čukotke. Následne sa mali otvoriť volebné miestnosti na ostrove Sachalin a v Magadanskej oblasti.
Ruské úrady plánujú volebné miestnosti aj pri hraniciach s Poľskom a pobaltskými štátmi. Ich cieľom je umožniť hlasovanie Rusom žijúcim v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku.
Voľby aj na okupovaných územiach
Hlasovanie sa po prvý raz uskutočňuje aj na územiach Ukrajiny, ktoré Rusko okupuje a označuje za svoje. Súčasťou volebného programu sú aj voľby guvernérov, regionálnych parlamentov a samospráv.
V Rusku sa má konať desať volieb guvernérov, z toho sedem priamych a tri nepriame. Voliči majú zároveň rozhodovať v 39 voľbách do regionálnych parlamentov a v mnohých komunálnych voľbách.
O 450 kresiel v Štátnej dume sa uchádzajú kandidáti v prostredí, v ktorom sa očakáva výrazné víťazstvo strany Jednotné Rusko. Strana je spätá s prezidentom Vladimirom Putinom a v ruskej politike dominuje od začiatku 21. storočia. Vedie ju Dmitrij Medvedev, pričom na prvom mieste kandidátky stojí minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Odborníci hovoria o obmedzenej súťaži
Organizácie na ochranu ľudských práv v minulosti upozorňovali na podvody, nátlak a obmedzovanie účasti skutočnej opozície. Liberálnej opozičnej strane Jabloko súd zakázal účasť vo voľbách do Štátnej dumy. Opoziční politici sú podľa dostupných informácií buď v exile, alebo nemôžu kandidovať. Strany vystupujúce proti vojne na Ukrajine sa na hlasovaní prakticky nezúčastňujú.
Politológovia preto pochybujú o demokratickom a férovom charaktere volieb. Ján Šír z Karlovej univerzity uviedol, že v Rusku neexistuje politická alternatíva, ktorá by mohla súčasnú moc nahradiť. Podľa odborníkov môže hlasovanie slúžiť najmä na vytvorenie dojmu legitimity existujúceho mocenského usporiadania.
Analytici zároveň upozorňujú na diaľkové elektronické hlasovanie. To môže podľa nich znižovať priestor na verejné prejavy nesúhlasu. Ruský expert na politiku Nikolaj Petrov, ktorý žije v Taliansku, si myslí, že úrady chceli z volieb vylúčiť aj stranu otvorene vystupujúcu proti vojne, aby obmedzili možnosť ukázať nálady v spoločnosti.
Výsledok môže napriek očakávanému víťazstvu Jednotného Ruska naznačiť postoje časti obyvateľstva k vojne na Ukrajine, ktorá zasiahla každodenný život Rusov.
V deň začiatku volieb hlásili útoky dronov
V čase otvorenia volebných miestností Rusko informovalo o útokoch ukrajinských bezpilotných lietadiel smerujúcich na Moskovskú oblasť. Primátor Moskvy Sergej Sobianin uviedol, že medzi 20.00 h 17. septembra a 7.00 h 18. septembra miestneho času mierilo k oblasti viac ako 350 dronov.
Podľa jeho vyjadrenia ruské sily väčšinu z nich zničili na vonkajšom obrannom perimetri. Pri približovaní sa k Moskve mali zachytiť 64 bezpilotných lietadiel. Útoky sa odohrali v prvý deň hlasovania do Štátnej dumy.
