Od januára 2027 sa na Slovensku zvýši minimálna mzda na 972 eur mesačne. Zmena sa dotkne aj zamestnancov štátnej a verejnej správy, ktorých tabuľkové platy môžu zostať pod novou zákonnou hranicou.
Tabuľkové mzdy sa totiž na 972 eur automaticky nezvýšia. Ak plat zamestnanca túto úroveň nedosiahne, jeho zamestnávateľ bude musieť doplatiť rozdiel do výšky minimálnej mzdy. V prípade štátnej správy pôjde o náklad štátu, pri verejnej správe sa na financovaní môžu podieľať aj samosprávy.
Tabuľky zaostávajú za minimálnou mzdou
Ide o situáciu, ktorá sa podľa dostupných podkladov zopakuje. Tabuľkové platy vo verejnom sektore sa neupravujú rovnakým tempom ako zákonom stanovená minimálna mzda. Výsledkom je, že zamestnanec môže mať v tabuľke určenú nižšiu sumu, no jeho celková mzda nesmie zostať pod zákonným minimom.
Presná výška doplatku bude závisieť od platu konkrétneho pracovníka. Čím väčší bude rozdiel medzi jeho tabuľkovou mzdou a sumou 972 eur, tým vyšší doplatok bude musieť zamestnávateľ zabezpečiť.
Vyššia minimálna mzda ovplyvní aj príplatky
Zvýšenie minimálnej mzdy sa neprejaví iba pri najnižších tarifných platoch. Od základnej mzdy sa odvíjajú aj zákonné príplatky za nočnú prácu, víkendy a sviatky. Pri zmenách, na ktoré sa vzťahuje viacero príplatkov naraz, sa tieto sumy podľa podkladov sčítavajú.
Dopad tak môžu pocítiť zamestnávatelia v priemysle, logistike, gastre, hotelierstve, maloobchode či zdravotníctve. Vyššie náklady sa týkajú aj nepretržitých prevádzok a profesií, ako sú energetici, záchranári či pracovníci bezpečnostných zložiek.
Na rast nákladov upozorňujú aj pekári. Podľa Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov prebieha 82 percent výroby chleba, čerstvého pečiva a koláčov v neštandardných časoch. Zväz preto očakáva tlak na výrobné náklady a upozorňuje na možné premietnutie vyšších výdavkov do cien.
Vyššie mzdy, ale aj vyššie odvody
Minimálna mzda môže pomôcť ľuďom na najnižšie platených pozíciách. Vďaka koeficientom náročnosti práce sa majú zvýšiť aj garantované mzdy niektorých vyššie postavených pracovníkov. Vyššie príplatky môžu pocítiť aj zamestnanci v trojzmennej prevádzke a dohodári.
Celkový prínos pre zamestnancov však môže znižovať rast odvodov a cien tovarov a služieb. Daňový a odvodový expert Jozef Mihál vo svojom prepočte uviedol, že podiel daní a odvodov na cene práce pri minimálnej mzde má v roku 2027 dosiahnuť 41,68 percenta. V roku 2010 to podľa jeho výpočtu bolo 35,86 percenta.
Zvýšenie minimálnej mzdy tak okrem samotných zamestnancov ovplyvní aj rozpočty štátu, samospráv a ďalších zamestnávateľov, ktorí budú musieť dorovnávať tabuľkové platy alebo znášať vyššie náklady na príplatky.
